Ani sa mi nezdá, že je to už mesiac, od kedy sme s Mirom absolvovali Rally Prešov. Na našu premiérovú rally sme sa veľmi tešili a už teraz môžeme povedať, že lepší výsledok sme si priať ani nemohli.
Rally Prešov sa v tomto roku konala ako jednodňová súťaž, a tak sa celý program posunul o deň neskôr. Inokedy by sme na registráciu a obhliadku trate prichádzali už v stredu alebo vo štvrtok, no tentoraz na to stačil piatok. Organizátori pre posádky slovenského šampionátu pripravili deväť rýchlostných skúšok na troch tratiach. Najväčším lákadlom pre divákov bol jednoznačne mestský okruh, ktorý každoročne preverí súťažnú techniku i schopnosť jazdcov dôjsť čo najrýchlejšie do cieľa a vyhnúť sa popri tom všetkým obrubníkom. Pre nás však boli zaujímavejšie lesné eresky, kde sa najviac rozhoduje o výsledkoch a kde je už trochu potrebný aj spolujazdec :-). Nadšenie z nás trochu opadlo, keď sme videli tie rozbité úseky, no nevzdali sme sa a išli do toho…
Súťaž pre nás odštartovala už v piatok večer prejazdom štartovou rampou. Organizátori v tejto sezóne presunuli rampu z centra mesta do servisu a obrali nás tak o zopár fanúšikov, no aspoň sme mali všetko pokope a nemuseli sa nikam premiestňovať. Táto forma štartu a privítania súťažiacich má aj tak oveľa slávnostnejší charakter ako v Česku, kde posádky z rampy odchádzajú priamo na štart prvej RS. Moderátor má u nás viac času na vyspovedanie posádok a diváci si aspoň vyberú, komu budú držať palce.
Hlavným súťažným dňom bola sobota. Do svojej prvej skúšky sme odštartovali krátko po deviatej hodine ráno. Už po prvom prejazde mestského okruhu na ňom zostalo stáť niekoľko posádok a to kvôli technickým problémom alebo prasknutej polosi, no my sme sa medzi nich našťastie nezaradili. Hneď v druhej RS sme si však prešli jednou krízovkou, keď sme do pravej „vracačky“ vleteli trošku rýchlejšie ako bolo vhodné. Miro to však s prehľadom zvládol a my sme mohli pokračovať treťou skúškou. Rozbitý úsek, ktorého sme sa tak báli, bol už pekne vyjazdený a rally-ovská trať tu už mala bližšie k autokrosu. Môjho jazdca však presne toto začalo hrozne baviť a šotolinový úsek si skvele užíval. Po zvyšok dňa sme jazdili už v podstate bez problémov, teda až na záverečnú RS, kde nám vypadla komunikácia a bol z toho menší výjazd mimo trate. Našťastie to schytala len nádobka s ostrekovačom a plasty a my sme mohli šťastne pokračovať do cieľa. Keďže naši súperi vypadli hneď v úvode, naše umiestnenie bolo jasné – 1. miesto v triede 7. Keďže veľa áut vypadlo, tešili sme sa aj z krásneho 15. miesta v absolútnom poradí.
Ďakujeme celému tímu R.S. Progress za skvele pripravené auto, našej pani manažérke Olinke za pomoc a podporu a všetkým, ktorí nám držali palce. Ja samozrejme pridávam poďakovanie aj môjmu jazdcovi :-). A čo nás čaká ďalej? Tak u Mira je to Rally Lubeník, ktorý absolvuje s Jindřiškou Žákovou a pre mňa pravdepodobne Rally Hustopeče.
