Napriek tomu, že sme mali svoj štart v neskorších hodinách, z hotela sme museli vypadnúť dosť skoro kvôli rýchlostnej skúške, ktorá tam ráno štartovala. Tak sme si aspoň v servise pokecali s našimi kamarátmi, posádkou Miro Kadlec – Dan Janalík a počkali na príchod nášho tímu. Bola inak celkom sranda, keď som sa bavila s nejakým Slovákom alebo Čechom, lebo všetko som musela prekladať do angličtiny a neraz sa mi stalo, že som sa už aj so svojimi kamarátmi začala rovno rozprávať anglicky.
Keďže sme jazdili medzi poháristami, čakalo nás 6 rýchlostných skúšok. Na štarte tej prvej mi napadlo, že som nikdy nepočítala po nemecky od 10 do 1, ale myslím, že som to zvládla, teda aspoň na „eins“ a „go“ Hans reagoval. Potom sme sa už plne sústredili na trať. Aj keď som sa snažila ako som mohla, aj tak sa mi párkrát stalo, že som namiesto „cvo“, ktoré sme si dopredu dohodli, prečítala obyčajné „zwei“ a keď som si to uvedomila, tak som sa pre istotu opravila na „dva“, z čoho som sa len po tichu smiala, lebo Hansovi to samozrejme nijako nepomohlo. Na dlhších rovinkách som vnímala aj auto, ktoré fungovalo naozaj krásne. V dvojlitry som ešte nesedela, veď Saxo, Felicia, Ignis, Peugeot, všetko to boli 1,6-tky. Civic Type-R sa mi inak svojimi tvarmi nikdy nepáčil, no zrýchlenie má naozaj parádne a celkovo sa mi jeho vlastnosti veľmi zapáčili. Čakala som ako zvládneme prejazdy šotolinou, ale keďže Hans má s týmto povrchom dostatočné skúsenosti, nemali sme najmenší problém. Po prvom prejazde všetkých troch rýchlostiek mi môj jazdec vysvetlil aj to, že „linie“ sa číta spolu so zákrutou a nie po nej a aj to, že „tor“ sa číta naopak, až po zákrute, lebo je to rampa a so zákrutou nemá nič spoločné. No keď som sa to naučila, už sme boli aj zdarne v cieli. Všetkých 6 RS sme zvládli naozaj v pohode a po celý čas si držali štvrtú pozíciu v triede. Hans pôsobil naozaj spokojne a na všetkých sa usmieval, čo ma veľmi tešilo.
Na konci súťaže sme sa vrátili opäť na rampu, tentoraz už cieľovú. Od organizátorov sme dostali nejaké spomienkové predmety, ktoré nás veľmi potešili. Osobitne musím poďakovať za model traktora, ktorý v detských očiach vyvolal naozaj neskutočnú radosť. Zážitky z týchto pretekov stáli naozaj za to a štart s nemeckým jazdcom neľutujem a rada si ho v budúcnosti zopakujem. Ďakujem krásne Hansovi a celému tímu, ktorý sa postaral o skvelú atmosféru. Ešte týždeň po súťaži som stále rozmýšľala po anglicky..
