archív, september 2010
Opäť "rušná" Rally pre posádku Šamo-Tischler
Košická posádka Tibor Šamo- Jozef Tischler po pokojnejších pretekoch v Poľsku zažívala opäť rušné chvíle, tentoraz na 36. ročníku Rally Košice. Trate týchto náročných pretekov im pripravili viacero prekvapení.
Preteky na domácej pôde sa začínali už vo štvrtok, predstavením
posádok na rampe. Celý týždeň až do tohto dňa vládlo celkom pekné počasie, no
s blížiacim sa štartom sa začalo kaziť. To bolo znamenie, že sa blíži
víkend. Každý uvažoval aké pneumatiky na súťaž zvoliť. Jasné bolo len to, že to
bude mokrá zmes. „Na Košice sme sa
tešili, veď je to domáci pretek. Trate vyzerali veľmi pekne, tréning prebiehal
bez problémov a v kľude. Už v piatok sme však boli sklamaní
z počasia, ale ,čo už, povedali sme si a auto sme ešte ráno prezuli na
mokro. Musím sa priznať, že mojím
nedopatrením a slabými skúsenosťami čo sa týka pneu, sme obuli tvrdšiu zmes
dozadu a mäkšiu dopredu, čo bola chyba, lebo zadok sa šmýkal, ako keby sme mali
zadokolku“, začal Jožo Tischler.
Rally sa teda začala a hneď od začiatku priniesla Tiborovi množstvo práce s vyrovnávaním vozidla. Už na prvej rýchlostnej skúške musel na úzkej ceste dávať pozor, aby nevyleteli mimo trať, auto nefungovalo tak, akoby malo. „Prvá výstraha prišla hneď na RS Bankov. Pri zjazde z úzkeho na hlavnú sme vyleteli do pravej 6 bokom a potom do ľavej 2 preklopiť a zase bokom. Nasledovala rovinka a pravá 5 na širokom. Tu chcel Tibi podržať, tak do nej vletel na vytočenú trojku. Prišla druhá výstraha a veľké hodiny. Potom si Tibor dával už pozor a zvoľnil, aby sme sa nevytrepali hneď na prvej RS. Začali sme premýšľať nad tým, čo sa deje s autom“. Po rôznych úvahách a pomalších prejazdoch sa posádke predsa len podarilo zistiť kde sa stala chyba. „Rozmýšľali sme, či nemôže byť problém v tlakoch, či to nebude málo. RS Ružín prebehla vcelku v pohode. Stále nám vŕtalo v hlave, čo je s tými pneumatikami, veď minulého roku to fungovalo. Pokračovali sme ďalej a stretli sme na prejazde Peťa Jurečku. Hneď som sa ho spýtal, že čo je vo veci, veď on tie gumy predáva, tak vie, čo a ako. Hneď ako pozrel na auto, tak mu došlo, že to máme zle obuté. No a vtedy som sa cítil ako magor. S Tibim sme si povedali, že tú RS prejdeme v kľude a v servise to prehodíme“, pokračoval spolujazdec.
Veľká škoda bola, že posádka sa do servisu nestihla dostať kvôli problémom, ktoré nastali na tretej rýchlostnej skúške. Vtedy ešte ani len netušili, čo ich čaká. „Odštartovali sme, všetko išlo v pohode, aj sme si dali dve bokovky na prvých dvoch vracákoch. Keď sme sa blížili k pravej 5, videli sme, ako nám máva Baffyho spolujazdec, tak sme spomalili. Tibi podradil, vošli sme do zákruty a z ničoho nič nás začalo točiť. Tibor to na začiatku aj chytil, auto sa začalo rovnať. Myslel som si oki, ideme ďalej, ale v tom akoby niekto vyšší do auta kopol a už sa nedalo nič robiť. Nabúrali sme do proti svahu, postavilo nás na dve a už sme čakali, že sa ocitneme na streche. Čo sa však nestalo a auto dopadlo naspäť na štyri. Otočili sme sa a pokračovali ďalej. Asi o 100 m sa do kabíny začal valiť dym, zastavili sme a vyskočili von. Od nárazu praskol chladič a sahara s ventilátorom sa pritlačila o výfukové zvody, začali sme horieť“.
Jožova úloha bola v tomto momente jasná. Popri tom, ako sa Tibor so Šaňom snažili uhasiť auto, on musel ukazovať ostatným posádkam tabuľku OK, ako znamenie, že všetko je v poriadku. Bolo tiež potrebné zabrániť, aby niektorá posádka narazila do auta, a preto ich smeroval na druhú stranu cesty. Hneď ako sa situácia upokojila, pridal sa k haseniu. „Dobehol som aj ja ku autu, aby som sa presvedčil, ako je na tom. V motore to ešte tlelo, tak som vylial vodu, čo som mal na pitie a nabral ďalšiu. Nahlásil som nás na riaditeľstvo, že sme v poriadku, len ja som sa trochu udrel do rebier, asi rukami“. Hneď, ako to bolo možné, sa chalani pokúšali pomôcť Šaňovi. Podarilo sa to a aspoň on mohol pokračovať ďalej v jazde. Po pol hodine prišla šachovnica, ktorá vzala jazdný výkaz. Po nej sa objavilo aj auto usporiadateľa. Keďže Jožovi nebolo práve najlepšie, bol vzatý na kontrolu ku doktorke. „Sadol som si do auta nech nemoknem a čakal na príjazd chalanov zo servisu. Keď som tak sedel, prišlo mi trochu nevoľno a točila sa mi hlava. Prišiel pán Gregor, zistil situáciu a povedal, že mám ísť s ním dole do sanitky na kontrolu. Keď ma pani doktorka pozrela, všetko bolo v poriadku, až sa čudovali, aký mám tlak. Čudoval som sa aj, lebo ja taký nemám ani v normále. Hovorili, že ukážkový“.
Auto medzi tým stiahli dole do štartu, kde ho naložili. Hneď sa začali zháňať náhradné diely a plán bol jasný, odniesť ho do garáže, rozobrať a opraviť. Keďže sa podarilo všetky veci pozháňať, posádka sa mohla nahlásiť na štart v druhý deň. „Utekal som na riaditeľstvo podať žiadosť a pokračovanie v druhý deň. Potom sme šli domov vyspať sa, lebo ráno mi bolo treba vstávať o piatej, aby som o šiestej bol v garáži. Odniesť auto do UP a čakať na štart“.
Sobota bola úplne iná. Všetko prebiehalo bez problémov, auto
fungovalo ako malo a chalani sa tak mohli sústrediť na úspešný dojazd do
cieľa. „Išli sme veľmi opatrne, lebo obidvaja
sme mali v očiach tú našu búračku a ani sme sa nemali kde ponáhľať. Potrebovali
sme to hlavne dôjsť, to bol základ. Nehovorím, že nebolo pár krásnych momentov,
veď na Svinici to bolo krásne“. Posádka dojazdila celý deň šťastne do konca
a obsadila 4.miesto v triede N3. „Týmto
chcem poďakovať celému organizačnému teamu rally Košice, chalanom za skoré
opravenie a sponzorom za dôveru“.
VELT-MEDIA s.r.o RALLY TEAM, Tischler Jozef
Zdenka Tamášová, 24.9.2010